Rozcuchaná jak Majster N, z úst sa jej valí kaša,
v očiach jej žiari halogén, strebe, strebe, strebe tá mládež naša.
Nezletilá a pripitá, párkrát sa hrala fľaša,
spolužiak rád ju obchytá, treba, treba, kým jej to neprekáža.

Hej, hej, mladé baby sa mi páčia, pijú, grcajú ako za mladých čias ja.
Hej, hej, mladé baby to sú esá, vždy, keď ich takto vidím, moje srdce plesá.
Hej, hej, mladé baby sa mi páčia, pijú, grcajú ako za mladých čias ja.
Hej, hej, je ich stále viac, bojím sa, že už v baroch nebude pre chlapov plac.

Chlast urobí ťa veselou, krv pýta si promile
a ty to máš pod kontrolou, chyba, chyba, bola si na omyle.
Máš kozy kvázi dospelé, vidím ti vrchol jednej
a zvedavý som na celé, hybaj, hybaj! A čo ty na to? Hej, hej...

Akože spáva u Maji, keď príde domov ráno,
fotrovi pravdu zatají, treba, treba, zabili by ťa dávno.
Tam Bohu Pánu za chrbtom, tam bývaš s fotrom, mamou
tam vrany krúžia nad mestom, a z teba, z teba to vyšlo jednou ranou.